História motocyklových rýchlostných rekordov

Rovnako ako rýchlostné rekordy na vode, vo vzduchu či na štyroch kolesách, sa aj pokusy o rekord na dvoch kolesách pýšia dlhou tradíciou. A čo môže byť vhodnejšie pre rýchlostný rekord na dvoch kolesách,  než špeciálne vyladený motocykel?

Po prvých neoficiálnych rekordoch Glenna Curtissa na počiatku 20. storočia v Yonkers (mesto v americkom štáte New York) a na floridskom Ormond Beach, vytvoril Gene Walker prvý rýchlostný rekord, ktorý bol oficiálne uznaný Medzinárodnou Motocyklovou Federáciou v roku 1920. Walker dosiahol úctyhodnú rýchlosť 167,57 km/h (104.12 mph) na motocykli Indian na Daytona Beach (Florida).
Tento rekord bol prekonaný až v priebehu 30. rokov. V roku 1937 vytvoril Ernst Jakob Henne nový rekord na nemeckej diaľnici A3, ktorý nebol prekonaný viac ako desaťročie (hlavne kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny). Henne dosiahol rýchlosť 279,51 km/h (173.68mph) v sedle stroja značky BMW.

Povojnovým rokom dominovali duely medzi značkami Triumph a NSU. Dovtedy sa pokusy o nové rekordy konali vždy buď na pláži, alebo na uzatvorenom úseku diaľnice. Až v roku 1956 hostili bonnevillské soľné pláne v americkom Utahu svoj prvý svetový rekord. Johnny Allen tu nasadil maximálnu rýchlosť 311,778 km/h (193.730 mph) na svojom stroji Triumph Devil’s Arrow.
Wilhelm Herz na NSU prekonal Allenov rekord ešte v tom istom roku a pomyselnú latku tak nastavil na 340,2 km/h (211.4 mph). Týmto sa Herz stal prvým človekom, ktorý prekonal hranicu 320 km/h (200 mph). Tento rekord však vydržal iba 33 dní, kým Triumph znovu získal prvenstvo s Johnnym Allenom, čím nastavil rýchlostný rekord 348,9 km/h (214.5 mph) na stroji Texas Ceegar.

William Johnson  (v roku 1962) a Robert Leppan (v roku 1966) zviedli rýchlostný rekord vo farbách značky Triumph ešte predtým, ako sa tento britský výrobca motocyklov rozhodol stiahnuť (aspoň dočasne) svoj program podporujúci vytváranie svetových rekordov. V 70. rokoch sa rekordu postupne zmocnili značky ako Yamaha, Harley Davidson a Kawasaki. Výrazný zlom prišiel s Davom Camponem, ktorý dosiahol v sedle Harley Davidson rýchlosť 518,449 km/h (322.150 mph). Tento rekord vstúpil do nového tisícročia.
 
3. septemba 2006 sa stala vôbec po prvý raz držiteľom svetového rekordu značka Suzuki. Rocky Robinson so strojom Ack Attack uháňal cez soľné pláne rýchlosťou 551,678 km/h (342.797 mph). O dva dni neskôr dosiahol Chris Carr rýchlosť 564,693 km/h (350.884 mph) na svojom BUB Seven, čím prvý krát v histórii prelomil rýchlostnú hranicu 560 km/h (350mph).

V nasledujúcich rokoch tento svetový rekord vystriedal držiteľa hneď pri niekoľkých príležitostiach. Od Robinsona na Suzuki Ack Attack a Carra na BUB Seven, vytvoril 25. septembra 2010 Robinson posledný svetový rekord 605,697 km/h (376.363 mph).

Pre porovnanie: súčasný automobilový rýchlostný rekord je 1.227,985 km/h (763.035 mph) a bol vytvorený v roku 1997 Andym Greenom za volantom voza Thrust SCC. Na tomto rekorde sa tiež podieľal Castrol, čím si pripísal účasť na svojom 21. pozemnom rýchlostnom rekorde.
V nasledujúcich niekoľkých dňoch uprie Castrol svoju pozornosť na ďalší svetový rekord, tento krát v spolupráci so značkou Triumph. Vybraným motocyklom je Castrol Rocket, v jeho motore prúdi motorový olej Castrol Power1, navrhnutý tak, aby prekonal motocyklový rýchlostný rekord na Soľných pláňach v Bonneville v americkom Utahu. Medzitým sa pripravuje tiež nástupca vozu Thrust SCC – Bloodhound SSC, na svoju rekordnú jazdu v roku 2015.

Od roku 1955, kedy Johnny Allen vytvoril rekord 311,778 km/h (193.70 mph), sú všetky rýchlostné rekordy vytvárané v Bonneville. Prvý svetový rekord tu bol vytvorený v  roku 1914, takže Bonneville tento rok slávi svoje 100. výročie. 

Už teraz je citeľné značné očakávanie všetkých zúčastnených a situácia sa bude ešte viac stupňovať v nasledujúcich dňoch. „Čo je skutočne úžasné na bonnevillských pretekoch, sú ľudia,“ hovorí jazdec Castrol Rocket Jason DiSalvo. „Podmienky sú tu tak náročné, že sa za ostatných 100 rokov všetci jazdci, ktorí mali pramálo spoločného, zomkli  a podporovali sa navzájom, aby sa vždy jeden z nich stal najrýchlejším na svete.“
„ČO JE SKUTOČNE ÚŽASNÉ NA BONNEVILLSKOM PRETEKANÍ, SÚ ĽUDIA. PODMIENKY SÚ TU TAKÉ NÁROČNÉ, ŽE SA ZA OSTATNÝCH 100 ROKOV VŠETCI JAZDCI, KTORÍ MALI PRAMÁLO SPOLOČNÉHO, ZOMKLI  A PODPOROVALI SA NAVZÁJOM, ABY SA VŽDY JEDEN Z NICH STAL NAJRÝCHLEJŠÍM NA SVETE,“ HOVORÍ JAZDEC CASTROL ROCKET JASON DISALVO. „